reklama

Prichod

No a je to tu. Cerveny stvorcek sa definitivne posunul na policko s cervenym lietadielkom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Takze moj pobyt na Slovensku sa (docasne) stal minulostou. Sadol som do lietadla, to spravilo ze HEEEEEEEEN a uz som vystupoval na Dublinskom letisku. Cesta v pohode, teda ziaden Alah Akbar sa nekonal (nastastie). Vo Fhukin' Dubline ma dosiel na letisko vyzdvihnut Samuelson. Vyzeral uplne stejne jak som si ho pamatal posledne, este aj ten divny kriklavy sveter si stale neprezliekol. Cestou z letiska sme sa zastavili na miestnom trhovisku nakupit ingrediencie, pretoze sa pekne prejavila slovenska pohostinna natura, pretoze Samuel sa rozhodol na moju pocest uvarit gulas (Dakujem!). Tak teda dublinsky market je aka vyhra. Tolko farieb, ze az oci prechadzaju a to nemyslim len ovocie a zeleninu, ale satstvo, farby pleti, obchody. Po okraji ulicky postavali rozlicny ludia a vacsinou sa snazili kadekomu vnutit rozlicne sluzby od nevinneho predaja zeleniny, cez upravy vlasov az po predaj drog, vacsinou rezanych (fakt nechcite vediet odkial to viem). Ale musim povedat ze to malo jedinecnu atmosferu. Naviac sme cestou zakotvili do miestneho pakistanskeho obchodiku, kde to tiez hralo (nielen farbami) na styl ze bweeem ewueeem bweeeem a podobne - proste ak niekto poznate Panjabi MC. Do toho sa tam mixovala vrava od tatarciny, cez indstinu, taliancinu po africtinu. Proste zazitok. Taktiez sme cestou navstivili miestnu masiaran, kde predavali take stejky, ktore by ani Homer Simpson nezjedol na jeden raz.

Samuel momentalne byva v meste, kde to sice nie je az take zelene byvanie ako u Dusana v Lucane, ale zase je to kusok do centra. Tiez tam ma zaujimavu zmes spolubyvajucich: americanku s irskymi korenmi, ktora zanechala ameriku a premiestnila sa s rodinou naspat do irska; poliacku studujucu na miestnej dublinskej college a byvaleho vychodonemeckeho vojaka, ktory kedysi strazil berlinsky mur. Thomasa (toho vojaka) mi bolo trochu luto, lebo musel zanechat rodinu vo vychodnom nemecku, pretoze momentalne tam nie je dobra robota a na lepsiu robotu je potrebny jazyk. A tak sa rozhodol, ze odide do irska zarobit a hlavne sa naucit jazyk, aby potom mohol byt s rodinou v nemecku. A to sa tak rozhodol v 42 rokoch.

No my sme medzicasom dovarili gulas a mne sa podarilo vymackat na seba asi tak stvrtinu pretlaku, takze sme popri vareni aj prali. Jej a este sme popritom zvladli kazdy sixshot piva a jednu borovicku, co som priniesol :)

Navecer sme isli pozriet jeden spanielsky parik, Samovych kamaratov, pricom Samuelson im priniesol nejaky ten gulasek na veceru. Inak strasne zlati ludia. Trochu sme s nimi popili a zahrali cosi na Vii na ktore ma tam presviedcali asi pol hodinu. Cestou od nich sme este zakotvili v jednej putike, kde nas neviemakym zazrakom pustili, lebo tam stali pri dverach dve gorili a my sme vyzerali ako z kanala. Hrali tam ze dost svojske veci na styl Jamesa Browna, ale bolo to v pohode a mali tam Guinessa. Tak sme to potiahli do nejakej tretej rano.

Ked sme na druhy den okolo obeda konecne vstali, isli sme pozriet na jeden ostrovcek pri dubline. Len cesta tam trvala hodinu + to co sme sa stverali poza zahrady na kopec aby sme mali vyhlad. Celkom kludne miesto a len hodinu z dublinu :) V miestnej putike sme si objednali 8oz Sirloin steak, ktory nam napodiv priniesla casnicka z Banskej Bystrice. Fakt sranda jaky je niekedy svet maly.

Ked sme sa vratili do mesta, tak sme sa snazili dostat sa so Samuelom do jednej restauracie, ktora bola postavena v starom kostole. Samo opisoval ze je to tam nadherne. Predstavil som si, ze sa tam pije zo zlatych casi a organ maju prerobeny na jukebox. No lenze pred vchodom stal velky nekompromisny zakvadrovany cernoch, ktory ked zbadal Samuela, ako si to vymeriava ku vchodu, nas hned otocil s tym, ze proste dress code a ukazal nam napis na dverach. Samo, ze cozeeee ? Sak ma tam minule pustili. No, mu vravim, ale to si vtedy nehral vsetkymi farbami. Tak ja by som tiez nepustil do podniku, kde sa chodi v kvadre, chlapa co ma na sebe zelene a modre tricko s vyobrazenim kosostvorca, na tom kriklavy sveter, oranzovu plastenku, spinave gate a rozviazane tenisky, pricom to vsetko z neho rozlicne vtrcalo a na hlave mal avantgardny uces, za ktory by sa nemuseli hanbit ani dizajneri final fantasy a k tomu v rukach prave sulal z cigaretu...

Jejda a co Samuel trepol. Ze je to tu sice nap*cu, ale aspon irky sa daju.... Chudak, uz je tam asi dlho. Akoze dali sa tam najst nejake tie perly medzi svinami, ale niektore boli ozaj ze bozie. Irky sa daju rozoznat od ostatnych dievcat podla toho, ze nosia baleriny, ktore im povacsinou nepasuju ku krivym noham a potom na vrch nosia asi tak vsetko co bolo mozne najst doma v satniku alebo v smetiaku u susedov.
Inak, ked niekto pojdete do Dublinu a budete sa nudit, staci si zastat na kraji ulice a zacat sa bavit na tom ako tam chodia ludia dohabany :) Zeny, chlapy bez vynimky, stoji to za to. Ale aspon niekomu to vyhovuje. (Samko nezabi ma za toto, ale aspon si tam na ulici netrcal ako vajda z letanovskeho mlyna na stretnuti nasledovnikov odkazu rudolfa hessa ;) )

Navecer sme boli opat u Davida so Silviou (tych spanielov) a Silvia prave pripravovala tradicny spanielsky salat s omeletou. Vyzeralo to velmi chutne a teda mi aj kusok pribalila na cestu (mnam). Este sme si dali nejake to pifko, rozlucili sa a moja cesta po dubline bola na konci.

Dalsi den som sa akurat tak dotrepal na busaras, ci jak to tam volaju a nasadol do prosimpekne coach, co je vyraz pre dialkovy autobus ako aj pre kociar (esteze som si to zistil vopred, lebo by som sa tam na hanbu pytal autobusara, ze o akeho trenera sa to vlastne jedna). Do londyna sa z dublinu da dostat jedine cez vodu, takze som sa vlastne po prvy raz chystal byt prepravovany na trajekte. Nikdy by som nepovedal, ze je to taky obor, v pristave som myslel ze tam pristavili cinsky mur, taka bola ta ferry velika. Na palube bola inak celkom sranda. Som nevedel, ze cela lodka supe tak rychlo. Na informaciach mi povedali, ze sa prave plavime 40uzlami, co je asi 75km/h, pricom cela ferry je velka asi jako tri 10poschodove panelaky, hrozna zruda. A este sa to cele kolembalo, no na okrajoch tak 3/4 az 1 meter hore dole. Ludia sa tam tackali, akoby prave boli cestovali z Irska. Simulator opitych ludi. Ajked cesta trvala asi 2 hodiny (+ 1/2h nalodenie + 1/2h vylodenie), nemozem povedat, ze by som sa tam chvilu nudil. Kopec kaviarni, nadherny vyhlad, take male kasino, potom herna, obchodiky. Stale bolo na co pozerat, stale som sedel niekde inde, vpredu, na boku, vzadu, von, nalavo, napravo, v restike. Jakozto setriaci slovak som si bol v restauracii len zobrat pribor a dorazil som pri pinte irskeho piva ten fajny spanielsky salad, co mi den predtym nabalila Silvia. (Gracia!)

Zvysok cesty autobusom do londyna prebehol celkom podla ocakavani, cize celkom nuda a mali tam v buse dost zimu. Ine to uz bolo, ked sme prisli do londyna. Prave som sa prebral a my sme sa terigali po uplne prepchatych uliciach 6milionoveho mesta, plneho obrovskych budov, hotelov, monumentov, parkov apod. Akoze som len cumel, ze to ako, kam som to ja prisiel. Hodinu sme isli niecim, co vyzeralo podla budov tak minimalne na manhattan. No to je tak, ked chlapec z maleho mesta pride do sveta.

Ked sme dorazili na coach station, zakotvil som v jednej, no nazvyme to "stanicnej", putike. No ale narozdiel od nasich stanicnych putik, tato vyzerala celkom nobl. Akoze ziadne umakartove stoly a spinave pohare, ale koberceky na zemi a pod. Ale zato osadenstvo bolo ukrutne. Na prvy pohlad muselo byt kazdemu, kto tam vosiel jasne, ze je v anglickej krcme. Proste na tych typoch to bohovo vidno. Polovica vyzerala dost nekompromisne a ozrato, ako by sa prave vratili z futbaloveho zapasu (co sa mozno aj vratili), kde natlkli tak polovici fanusikov vratane zien, deti, rozhodcov, hracov a polovici policajneho zboru, co to tam prisla riesit. Kym ma odtial prisla vyzdvihnut Katka, mi nastastie nikto na budku nalozit nestihol.

Domov sme isli samozrejme metrom, ja som obdrzal od mojej hostitelky oyster card (o ktorej si paranoidny londyncania myslia, ze ju vlada pouziva na sledovanie pohybu ludi). Inak to maju vyriesene celkom inteligentne, cvaknem si aby som sa dostal na metro a potom ked odchadzam a ono sa mi odrata kredit podla poctu prejdenych zastavok. Ak si necvaknem pri vychode, tak mi to chargne plnu cenu celodenneho listka alebo take nieco. Paradne bolo, ze z Victoria Coach station sa do Chiswicku, kde teraz byvam, da dostat jednou linkou metra. Leeenze. Prave teraz sa vraj metro preraba (ono sa preraba furt len vzdy iny usek) takze sme museli kombinovat, marta, kombinovat aby sme sa dostali domov. Tak teda neviem, ci by som bez Katky zvladol mumlajuceho sofera metra ako tiska do mikrofonu hlasenie o moznych prestupoch. Skoncil by som volade v crack-towne, kde by ma ruska mafia rozpredala na organy. Nastastie som mal sprievodkynu a ta ma bezpecne priniesla az do mojho noveho domova.

A ako skonci Michal v dalekom anglicku? Budeme moct aj nadalej sledovat jeho trampoty? Bude sa mu darit a zarobi balik a potom si vsetkych kupi? Alebo vyvedie nejaku hlupost a pojde do basy ? Stay tuned for next episodes :D

Michal Ivan

Michal Ivan

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rád bych si něco ujasnil. Když narazíme na ty vyšinuté zabijáky, tak se s nimi dáme do boje potichu? Šeptnem „vpřed“ a po špičkách k nim doběhnem s pokřikem „pššš“ a pak je udusíme v Listerově podpaží? Dokonalé !Spriaznene stranky:pyroslav.bloguje.cz - the other side of me alebo ja z pohladu ineho blogera :)picasaweb.google.co.ukno a tutok su nejake fotky mojich kamaratov, kde sa z rozlicnych pricin vyskytuje z casu na cas aj moja osoba Zoznam autorových rubrík:  LondynStalo sa...Muzika

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu